Zahraničná politika
Nie som euroskeptik. Slovensko je súčasťou Európy a po stáročia patrilo viac k jej západnej časti ako k východnej. Jedna z príčin, prečo verejnosť v roku 1989 odmietla režim nastolený v roku 1948 bola aj to, že nás politická moc neprirodzene a násilne oddeľovala od vývoja na západe. Oddeľovala nás hrubou fyzickou silou, ktorú symbolizovali ostnaté drôty a strážne veže pod Devínom. I jemnejšími formami, ako bolo naše uzatváranie pred západnými vplyvmi v umení, vo vede, i obmedzovanie celkom obyčajných medziľudských stykov, pokiaľ viedli cez tzv. železnú oponu. Z pohľadu tejto skúsenosti prijímam ako pokrok a satisfakciu, že od roku 2004 sme plnoprávnym členom Európskej únie. Je to nielen prestížny klub, je to naše prirodzené prostredie, z ktorého sme boli na 40 rokov, nie z vlastnej vôle, vypudení.
Prezident musí rešpektovať zásadu, že zahraničná politika štátu je len jedna, nemôže byť odlišná zahraničná politika vládna, prezidentská, parlamentná alebo iná. Štát ktorý to pripustí, stráca rešpekt a vážnosť. Ako prezident by som plne rešpektoval politickú líniu obsiahnutú vo vládnom programe, schválenom parlamentom. Pokiaľ by som sa nemohol s niektorou časťou principiálne stotožniť, usiloval by som o jej zmenu a to politickými prostriedkami a na domáce
O menovaní veľvyslancov a iných vysokých diplomatických hodnostárov platí to, čo je v mojom programe, v časti o menovaní ministrov. Rešpektujem vládu, jej rozhodnutia a jej zodpovednosť, budem však vyžadovať, aby vláda v rovnakej miere rešpektovala prezidenta.
Naše bilaterálne vzťahy k iným štátom sú našťastie stabilné a pokojné, niet dôvodu aby ich prezident skúšal zásadne meniť. Náš najbližší sused je Česká republika, náš najdôležitejší ekonomický partner - Nemecko. Čo sa týka vzťahov s Českom, sú osobitné, nadštandardné a malo by to tak i ostať. Nie je to len preto, že sme historicky, jazykovo i rodinne prepojení, ako v Európe nikto. Je to aj náš spoločný záväzok. Ukazujeme Európe príklad, že aj tam, kde sa dva národy chcú politicky a štátoprávne rozísť, dá sa tak urobiť priateľsky a pokojne. V Európe, kde existuje Katyň aj Srebrenica, to má svoju nezanedbateľnú cenu.
Nie je možné v tejto súvislosti obísť otázku našich dvojstranných vzťahov s Maďarskom. Slovenská a maďarská vláda má na rad otázok rozdielne názory, ale dôležité je že medzi obyčajnými ľuďmi, medzi občanmi, nepanuje nepriateľstvo. Prezident nebude rozhodovať ani o otázkach dvojitého občianstva ani o jazykovom zákone. Prezident nemusí reagovať ani na každého krikľúňa a extrémistu. Prezident má a musí tam, kde je to potrebné, s maďarským prezidentom a na medzinárodných fórach, zaručiť, že hlas Slovenska sa bude ozývať pokojne, sebavedomo a rozumne. Tu by som chcel zdôrazniť moju aktívnu znalosť maďarského jazyka (okrem aktívnej znalosti jazyka anglického, nemeckého, ruského, srbského a chorvátskeho), čo by pri bilaterálnych rozhovoroch s maďarským prezidentom mohlo byť veľmi užitočné.