TRANSFORMÁCIA ZDRAVOTNÍCTVA V SR

  V súčasnosti na Slovensku vidím značné rezervy  v zdravotnej starostlivosti o obyvateľstvo.  Týka sa nesprávneho manažovania zdravotníctva bez realizácie základných systémových krokov v minulosti, ktorý vyústil do súčasného neefektívneho zdravotníckeho systému na Slovensku.

V snahe zlepšiť vážnu a nepriaznivú situáciu v liečbe srdcovo-cievnych ochorení na Slovensku, kde úmrtnosť dosahuje 55% (pre porovnanie uvádzam onkologickú mortalitu s 24%), som pri medicínsko-ekonomickej analýze po preštudovaní zahraničných a domácich materiálov dospel k nasledujúcej skutočnosti:

„V samotnom zdravotníctve v SR je „ukrytých“ veľké množstvo finančných zdrojov“

Súhrn „skrytej“ ekonomiky v slovenskom zdravotníctve:

1.       Treba vykonať zásadnú zmenu vo financovaní zdravotníctva. Odmeňovanie nie paušálne,

          ale za  konkrétne výkony a každého pacienta. Odmeňovanie za výkony je základom   

ekonomizácie zdravotníctva a premeny systému súčasného na systém kvalitatívne vyšší.

2.      Optimalizovať prehustenú sieť nemocníc v SR! V porovnaní s krajinami EÚ máme vysoký počet nadbytočných lôžok v nemocniciach.

3.      Na Slovensku neefektívne využívame posteľový fond v nemocniciach, kde dobu hospitalizácie máme o 2 dni dlhšiu v porovnaní s krajinami EÚ. V krajinách EÚ je využitie posteľového fondu v nemocniciach nad 80% zatiaľ čo na Slovensku 2/3 nemocničných oddelení vykazuje využiteľnosť posteľového fondu pod 70% ! Je to objektívne zdôvodnenie nielen pre zníženie počtu lôžok, ale aj niektorých neefektívnych nemocníc na Slovensku !

4.      Značná časť lôžkovej starostlivosti sa dá presunúť hlavne do ambulantnej starostlivosti, ale aj domácej ošetrovateľskej starostlivosti a jednodňovej chirurgie, čím sa výrazne dá zlepšiť ekonomická efektívnosť liečby.

5.      V SR čaká na umiestnenie do domova dôchodcov cez 14 tis. starých občanov. Bolo by vhodné využiť horeuvedené nadbytočné lôžka v nemocniciach na:

Ø     moderné penzióny pre dôchodcov,

Ø     doliečovacie chronické lôžka,

Ø     hospice,

Ø     lôžka sa dajú ponúknuť aj charitám, rádu atď.

         Väčšina zdravotníckych pracovníkov zo zrušených zdravotníckych zariadení by sa mohla

         reprofilizovať a nájsť uplatnenie v horeuvedených zariadeniach.

6.     Treba zrušiť zisky zdravotných poisťovní! Obmedzením podnikania a tvorby zisku z verejných zdrojov (zo zákonného poistenia) by súkromné poisťovne postupne mali prejsť z povinného zdravotného poistenia na doplnkové. A tým vytvoriť podmienky na uzákonenie jednej štátnej – Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Takto je to vyriešené v drvivej väčšine štátov EÚ (okrem dvoch).

7.             Zaviesť doplnkové zdravotné poistenie a pripoistenie. Je to čistý a transparentný zdroj príjmu. Tu je priestor ja pre súkromné poisťovne.

8.     Klásť väčší dôraz na prevenciu a ekonomické prostriedky pre tento účel získať napr. zo  spotrebných daní z tabaku a alkoholu, ktoré sa zatiaľ odvádzajú anonymne do štátneho  

rozpočtu. Tak isto dane zo škodlivín, ktoré spôsobujú chronické ochorenia, by mali byť určené.  v celej výške na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu týchto ochorení.

9.     Zvýšiť platbu štátu za svojich poistencov na 5%.

10.    Prejsť na plošné nákupy vytipovaných drahých liekov, očkovacích vakcín a drahých prístrojov .

11.    Prevádzku drahých diagnostických prístrojov ( MRI, CT...) zaviesť minimálne dvojsmenne.

         Je absolútne neekonomické objednávať také drahé prístroje takmer do každej nemocnice, keď

         tieto  prístroje sú v súčasnosti nedostatočne využité vo väčšine slovenských nemocníc.

12.    Ekonomické  straty v zdravotníctve, v  dôsledku rehospitalizácií, duplicít, zbytočnej

preskripcie, nadbytočnosti siete zdravotníckych zariadení a lekární, fiktívnych výkonov,

nozokomiálnych nákaz sú odhadované na 20 % a viac. Riešením by bolo zavedenie

informačného systému a identifikačná karta pacienta.

13.    Náklady na lieky spotrebujú asi 30-35 % prostriedkov na zdravotníctvo! Presadiť racionálnu liekovú politiku nie je a nebude ľahkou záležitosťou. Treba dosiahnuť, aby najúčinnejšia liečba bola zároveň liečbou ekonomicky najvýhodnejšou.

14.   Mal by byť aj ďaleko väčší vplyv odborníkov v oblasti zdravotníctva a menej subjektívnych, niekedy neodborných ale aj  politicky unáhlených rozhodnutí pri záväzných problémoch v zdravotníctve. Základným krokom prestavby zdravotníctva v SR by malo byť využitie horeuvedených finančných rezerv, ich sprehľadnenie a celý systém pohybu peňazí  v zdravotníctve zabezpečiť účinnými kontrolnými väzbami.

15.  Ďalšia vážna téma, ktorá veľmi úzko súvisí s medicínou a ekonomikou krajiny je športovo pohybová príprava detí od 4 do 15 rokov. Je na katastrofálnej úrovni o čom svedčí nelichotivá štatistika 14% obéznych detí v SR, to znamená, že každé 8 – 9 dieťa na Slovensku má nadváhu !  Ľahko si je domyslieť ako to negatívne ovplyvní zdravotný stav v dospelom veku a ako to ekonomicky zaťaží zdravotníctvo. Spolu s pánom J. Smolekom, bývalým manažérom SCP Ružomberok máme pripravený kompletný program pohybovej prípravy pre horeuvedenú skupinu detí v SR, ktorý by túto nepriaznivú situáciu vedel rapídne zvrátiť. Tento program začína od materských škôl a mal by mať celoplošný slovenský rozmer. Ekonomicky by sa mohol podporiť aj napríklad štátnou lotérijnou spoločnosťou,  príklad máme v ČR, kde Sazka odvádza zisky do športu. Ďalším zdrojom ekonomiky pre horeuvedenú činnosť by sa mohli riešiť cestou eurofondov.

16.    Slovenské obyvateľstvo a nielen slovenské, stárne. S tým zrejme súvisí vysoká úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia - 55% , čo je viac ako dvojnásobná

úmrtnosť oproti onkologickým ochoreniam (pre porovnanie úmrtnosť na onkologické  ochorenia - 24%) si nevyhnutne vyžaduje zriadenie ďalšieho kardiochirurgického pracoviska a ďalších  troch invazívnych kardiologických pracovísk v SR. V slovenských kardiopracoviskách je už neúnosne dlhá čakacia doba na invazívne vyšetrenia, ako aj na operácie.  Napríklad len v porovnaní s Českou republikou vychádza Slovensko veľmi zle.

        V Českej republike  je 22 invazívnych kardiologických pracovísk (na Slovensku len 6).

        V Českej republike je  12 kardiochirurgických pracovísk z toho len v samotnej Prahe 6

        (na Slovensku iba 3   kardiochirurgické pracoviská pre dospelú populáciu a iba jedno

        v Bratislave).

Navýšenie počtu kardiopracovísk na Slovensku je nevyhnutné pre veľký nárast kardiopacientov v posledných rokoch (viď. porovnanie s Českou republikou), kde len  akceptovaním invazívneho riešenia akútneho infarktu myokardu by sa v zdravotníctve ušetrili obrovské finančné prostriedky, ktoré sú  t.č. použité na konzervatívnu liečbu ischemickej choroby srdca.

         Záverom chcem zdôrazniť, že realizáciou horeuvedeného programu (v 16-ich bodoch) by sa v Slovenskej republike vyriešilo niekoľko vážnych medicínskych a aj ekonomických problémov:

a)     zvýšenie mzdy pre zdravotníkov

b)    zvýšenie spokojnosti zdravotníkov, zvýšenie možnosti tlaku na kvalitu zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiaca spokojnosť pacienta

c)     mimoriadne závažné - zníženie deficitu verejných financií, ktoré je t.č. vážne ohrozené neúmernou zadĺženosťou slovenských nemocníc

Treba zmeniť aj filozofiu nazerania na medicínu ako neekonomický sektor. Bez starostlivosti o zdravie nie je mysliteľná reprodukcia pracovnej sily. Náklady na starostlivosť o zdravie sú nepriamou investíciou do výrobného procesu a tým aj do celkového rozvoja spoločnosti !