Najväčšie problémy Slovenska a úloha prezidenta
Začnem trochu z iného konca. Slovensko je v skutočnosti šťastná krajina. Máme krásnu a úrodnú zem, dostatok pitnej vody. Vyhýbajú sa nám epidémie, tornáda, zemetrasenia, nehrozí tsunami. Nemáme susedov, ktorí by nás ostreľovali raketami a 70 rokov sme nezažili vojnu. Všetky problémy čo máme, sme si vyrobili sami, majú pôvod v našich hlavách. Je to v nás.
Prezident nemá čarovný prútik, ale môže mať veľký vplyv, ak začne nazývať veci pravými menami.
Prezident by mal byť ten, čo dokáže nazvať hlúposť hlúposťou a dobrú myšlienku dobrou myšlienkou, bez ohľadu na to, či ju povedal vládny alebo opozičný politik. Potom sa snáď dokážeme baviť aj o tom ako znížiť nezamestnanosť a zlepšiť situáciu v zdravotníctve a školstve.
Nezamestnanosť považujem za najvážnejší problém súčasnosti. Najmä mladí ľudia, absolventi škôl sa dostali do pozície „ stratenej generácie „. Nezamestnanosť je problém celej Európskej únie, ale Slovensko patrí k najviac postihnutým krajinám. Ani tu nemôže prezident mlčať.
Nie je síce v kompetencii prezidenta riešiť nezamestnanosť, ale nič a nikto nebráni tomu, aby aj prezident prichádzal s návrhmi a nápadmi ako riešiť túto nepriaznivú siruáciu. Je jasné, že žiadna krajina v EU sama nedokáže problém nezamestnanosti vyriešiť. Nezamestnanosť je potrebné riešiť frontálne a spoločne v rámci EU. Ako prezident by som na všetkých stretnutiach predstaviteľov krajín EU navrhoval takéto spoločné riešenia.
Za jednu z možností vidím zriaďovanie a budovanie spoločných štátnych fabrík s vysokým počtom zamestnancov a zmysluplnou výrobou. Chce to však určitý stupeň plánovania a legislatívne doriešenie. Zamestnať milióny nezamestnaných už dnes nedokáže len súkromný sektor, tu musia zohrať významnú úlohu jednotlivé štáty a Európska únia. Štát nie je len na to aby vyberal dane, ale aby ľuďom pomáhal v bežnom živote.
Ako prezident by som sa nemohol uspokojiť s obrovským rozdielom v životnej úrovni a tým aj kvalitou života u nás a „ starých „ krajín EU. Je neprijateľné, aby zotrvávali tak obrovské sociálne rozdiely. Mojou snahou by bolo tlačiť na všetkých stretnutiach v EU na riešenie tohto problému. Práve pri riešení tohto problému by pomohli spoločné firmy zriaďované Európskou komisiou.
Keďže som občiansky kandidát, žijem a pohybujem sa každý deň medzi obyčajnými ľuďmi, viem ako žije väčšina našich seniorov, dôchodcov. Dnešní seniori to sú tí, ktorí vybudovali našu krajinu, pričom mnohí z nich musia vyžiť z 250 Eur na mesiac. Je to vážny problém, ktorý síce nie je v kompetencii prezidenta, ale taktiež nič nebráni v iniciatívach a návrhoch prezidenta na riešenie.
Aj keď má prezident stanovené kompetencie ústavou, má možnosť dôslednejšie a aktívnejšie vstupovať do vzájomných vzťahov medzi koalíciou a opozíciou, najmä vtedy, keď vzájomná rivalita, či boj týchto strán je na škodu celej spoločnosti a doplácajú na ňu všetci občania. V takýchto prípadoch by som ako prezident pozval predstaviteľov oboch skupín za okrúhly stôl s cieľom dosiahnuť dohodu. Ja som občiansky kandidát, nepatrím k žiadnej politickej strane a myslím si, že ma to morálne oprávňuje využiť takúto formu „sprostredkovateľa“.
Ďalej, prezident by nemal len posudzovať to, čo niekto z vlády, či parlamentu položí na stôl prezidenta, ale mal by byť aj schopný predložiť svoje vlastné návrhy či riešenia najmä pri koalično-opozičných sporoch, ktoré majú negatívny dopad na občanov. Takouto formou by sa skôr dosiahla dohoda, kompromis, pri riešení problému za okrúhlym stolom, lebo by to nebol návrh ani koalície ani opozície, ale návrh tretieho subjektu.
Prezidentská kancelária musí viac spolupracovať s predstaviteľmi sociálnych partnerov, najmä v prípadoch zásadných nezhôd, ale aj z pohľadu získavania priamych informácií o problémoch a bolestiach občanov. Viac spolupráce si predstavujem aj s mimovládnymi organizáciami a podnikateľmi.
Osobitnú pozornosť ako prezident by som venoval organizáciám, ktoré reprezentujú zamestnancov, teda odborovým organizáciám. Dôvod je jednoduchý: práve tieto organizácie majú vo svojej náplni ochranu zamestnancov a tu vidím značné rezervy, ktoré sa prejavujú v nie dobrom postavení zamestnancov, najmä robotníkov